Alekšince



Hoci archeologické nálezy dokladujú osídlenie chotára Alekšiniec už od staršej doby kamennej, písomné pramene nám zachytávajú existenciu Alekšiniec pomerne neskoro – až v polovici 12. str. Prvá písomná zmienka o obci Alekšince je z roku 1156 ako „villa Alexu“. Podľa veku najstarší nález z obce predstavuje limnokvarcitové čepeľové škrabadlo so staršej doby kamennej. Vyrobil ho praveký človek pred viac ako 20 000 rokmi- počas poslednej doby ľadovej pred n.l.. Najstaršie evidované archeologické nálezy sa v obci našli v čase budovania železničnej trate Leopoldov – Zbehy.
Pôvod mena obce a presnú dobu jej založenia nemožno zistiť. Isté je iba toľko, že pôvodne bolo tuná iba niekoľko zemianskych majetkov. Snáď sa prvý z majiteľov volal Alex, alebo Alexi a z toho potom súborným premenovaním vznikol názov Alekšince. Z rokov 1773 - 1808 poznáme viacero takýchto pomenovaní Alekšiniec. V úradnej korešpondencii sa označovali najmä pomaďarčeným pojmom Elecske( aj Elecschke), ale prevaha slovenského obyvateľstva si vynútila používanie slovenského názvu Alaxinetz alebo Alaxincze (1773) Alaxince (1786), Alakssince (1808) . Alekšince sa stali terčom tatárskeho plienenia, väčšina obyvateľov zahynula a viac ako tri desiatky rokov ostali Alekšince opustené. V roku 1601 boli opätovne Alekšince vypálené krymskými Tatármi. Až v roku 1606 sa znovu obnovil život v obci. V 19. stor. v závere novoveku boli v obci vystavané dva kaštiele Rafaelom Jánossym a Imrichom Dezasse. Obec má poľnohospodársky charakter. Od roku 1989 miestna poľnohospodárska výroba prechádza recesiou.


Pivnica č. 1